Za múrmi vily Tugendhat sa písali dejiny. Pri jej výstavbe mal architekt voľnú ruku a neobmedzený rozpočet

BRNO / Jedna z najznámejších budov na svete sa nachádza len zhruba hodinu cesty od slovenských hraníc. Keby múry vily Tugendhat dokázali rozprávať, bol by z toho celý román. Síce by bol iný ako ten, ktorého filmová verzia sa čoskoro chystá do kín, pretože to nie je dokument, ale fikcia, ale minimálne rovnako zaujímavý a dramatický.

+4 fotky

vila Tugendhat

Vila Tugendhat bola svedkom mnohých historických momentov. Napríklad v roku 1992 v jej záhrade Václav Klaus a Vladimír Mečiar dohodli rozdelenie Československa. "V jedálni boli podpísané dohody o rozdelení ČSFR, na inom stole, ten dnešný je replika pôvodného stola z roku 1930," povedal Petr Dvořák zodpovedný za komunikáciu s verejnosťou.

Vilu si dal postaviť mladý manželský pár, ktorý oslovil jedného z najznámejších architektov a dal mu voľnú ruku a neobmedzený rozpočet. "Bola navrhnutá v rokoch 1928 až 1930 nemeckým architektom Ludwigom Miese Van der Rohe, jedným z najslávnejších architektov 20. storočia. Pre manželov Fritza a Grétu Tugendhat, čo bol veľmi významný a bohatý pár v meste Brno v 20. až 30. rokoch," dodal Dvořák. 

"Vila Tugendhat je významnou pamiatkou, je pod ochranou UNESCA. Patrí do obdobia funkcionalizmu, ktoré je pre Brno typické a my sme na vilu naozaj hrdí," povedala primátorka Brna Markéta Vaňková. 

Práve vila bola inšpiráciou na nový film, ktorý sa čoskoro chystá do kín. "Mladý manželský pár je tak vizionársky, že si postaví takú úžasnú, na tú dobu v podstate nepredstaviteľnú vilu, ktorá stála asi štyrikrát viac vtedy ako ten najdrahší dom práve preto, že bola tak novátorská," povedal producent filmu Sklenená izba Rudolf Biermann. 

Onyx je polodrahokam. Niekto by ho dal osadiť do šperku. Vo Vile Tugendhat z neho dali vyrobiť deliacu priečku hlavného obytného priestoru. "Ide o materiál, ktorý pochádza z Maroka, z pohoria Atlas. Stena je polopriesvitná a mení svoju farebnosť," povedal Dvořák. Priečka sa paradoxne zachovala vďaka okupujúcim Nemcom - dali ju totiž zamurovať. "Keď prišla sovietská armáda, nevidela ju a tak ju nemohla odtransportovať preč. V roku 1945 tu bola sovietska armáda, tá budovu využívala aj ako stajne pre kone," dodal Dvořák. 

Vila v mnohom predbehla svoju dobu a dodnes pôsobí veľmi moderne. Dve z mohutných okien sa dajú mechanicky spustiť až pod zem. Tak sa vlastne podarilo zachrániť jednu zo sklenených tabúľ, keď sem do záhrady padla bomba a tlaková vlna rozbila všetky sklá. Každý rok sa na návštevu vily tešia desaťtisíce záujemcov.