Začnite šetriť. Už onedlho môže byť ISS obľúbenou turistickou atrakciou

BRATISLAVA / Medzinárodná vesmírna stanica ISS sa otvára pre turistov. Americká vesmírna agentúra NASA totiž oznámila, že poskytne možnosť dostatočne bohatým ľuďom, aby si zaplatili pobyt na obežnej dráhe okolo Zeme. Lietanie do vesmíru ale nikdy nebolo, nie je a zrejme ešte aj dlho nebude lacný špás. Potvrdil to finančný šéf NASA.

"Za cestu tam pre našich astronautov dnes platíme približne 80 miliónov dolárov. V rámci programu komerčnej posádky by to mohlo klesnúť na 58 miliónov za jedno miesto," uviedol finančný šéf NASA Jeff Dewit. To je však iba cena za dopravu tam a podľa možnosti aj späť. Je to teda niečo ako letenka, ktorú si musíme zaplatiť pri ceste na dovolenku. Na dovolenke ale treba zaplatiť aj ubytovanie. Na to budú vesmírni turisti potrebovať nejaké drobné navyše. "Keď sa dostanú na stanicu, budú isté náklady na ich pobyt. Cena preto bude približne 35 000 dolárov za astronauta na jednu noc," dodal Dewit. 

Za desaťdňovú dovolenku to teda vychádza asi 350 tisíc dolárov. Ale je to total all inclusive - v cene je pohodlné vrece na spanie, jedlo a pitie v igelitových sáčkoch, ale aj kyslík na dýchanie.

Vesmírna turistika nie je žiadna novinka

Už v roku 2001 bol týždeň na ISS Denis Tito. Zaplatil si to u Rusov - vraj 20 miliónov dolárov. Američania sa vtedy tvárili veľmi kyslo. Dokonca mu odmietli poskytnúť doplňujúci výcvik. Málo sa však vie, že Tito nebol úplne prvý platiaci zákazník vesmírnych aeroliniek. Na konci éry Sovietskeho zväzu nebolo dosť financií na prevádzku vesmírnej stanice Mir. Preto boli ochotní dohodnúť sa. Tak sa stalo, že prvým komerčným kozmonautom v histórii sa stal Japonec Tojohiro Akijama. V roku 1990 strávil týždeň na Mire. Bol to vôbec prvý Japonec vo vesmíre, pritom vôbec nebol kozmonaut, ale novinár. Každý deň robil zo stanice živé vstupy. Za jeho let na Mir zaplatila japonská televízna spoločnosť TBS niečo medzi 12 a 37 miliónmi dolárov. Nikdy to presne neprezradili.

Rovnako málo známa je aj cesta Helen Sharman. Do vesmíru letela v roku 1991. Stala sa prvým britským kozmonautom bez ohľadu na pohlavie a prvou ženou na palube Miru. Ona tam letela v rámci projektu Juno, ktorého cieľom bolo nájsť prvého britského kozmonauta. Platiť to mali bohaté britské firmy. Traduje sa, že keď sa zistilo, že sa nevyzbieralo dosť peňazí, Michail Gorbačov nariadil, aby sa to v rámci dobrých vzťahov dofinancovalo zo sovietskych peňazí.

Éra skutočnej vesmírnej turistiky sa ale naozaj začala Denisom Titom. Dokopy si pobyt na ISS u Rusov zaplatilo sedem bohatých nadšencov. Keď ale v roku 2011 odstavili americké raketoplány, zrazu už bolo v Sojuzoch málo miesta, pretože sa tam museli zmestiť aj americkí astronauti, takže odvtedy sa od vesmírnej turistiky upustilo.

Zmení sa to až teraz, keď spoločnosti SpaceX a Boeing chystajú prvé lety svojich pilotovaných lodí, ktoré by mali slúžiť na dopravu ľudí na ISS. Je to vraj už na spadnutie. "Predpokladáme, že prvý pilotovaný let na stanicu sa uskutoční do konca tohto roka. To znamená, že najskorší možný termín pre misiu súkromného kozmonauta bude niekedy v priebehu roka 2020," povedal Bill Gerstenmaier z riaditeľstva pilotovaných misií NASA.

Pri upratovaní ISS našli dvaja ruskí kozmonauti 10-ročný uterák. 

​