Klimatické zmeny majú na svedomí aj lietadlá. Známe čiary na oblohe prispievajú ku globálnemu otepľovaniu

BRATISLAVA / Nemeckí vedci tvrdia, že tie známe čiary na oblohe, ktoré po lietadlách zostávajú, za určitých podmienok vytvárajú súvislú oblačnosť. Tá zachytáva teplo, ktoré prispieva ku globálnemu otepľovaniu viac ako bežné skleníkové plyny z motorov lietadiel. Navyše, podľa starších štúdií, sa lietadlá podieľajú aj na ničení ozónovej vrstvy.

Oblaky pripomínajúce jemný závoj na oblohe, odborne nazývané cirrus, sa tvoria nielen prirodzene, ale aj pôsobením kondenzačných pár, ktoré za sebou zanechávajú lietadlá. "Lietadlo prejde cez atmosféru v určitej výške, kde je teplota pod bod mrazu," opisuje jav meteorologička Miriam Jarošová. V kombinácii s horúcimi plynmi z lietadla dochádza ku kondenzácii vodných pár v ovzduší. Väčšinou majú podobu cirrov, čo je v podstate najvyššia vrstva oblačnosti, ktoré sa tvoria vo výške 8-9 km. 

V rovnakej výške ale lieta aj väčšina lietadiel a za určitých podmienok za sebou zanechajú trvalejšie stopy, ktoré sa rozplynú a vytvoria súvislú oblačnosť. Tá sa potom správa rovnako ako prirodzená. "To žiarenie, ktoré by sa od Slnka dostávalo, je vo veľkej miere odrážané. Čím je oblačnosť vyššia, tým je viac tvorená zamrznutými časticami vody" dodáva Jarošová. Na druhej strane teplo vystupujúce od Zeme tieto oblaky zadržiavajú. Štúdia nemeckých vedcov dokonca dospela k záveru, že kondenzačné čiary zachytia viac tepla ako samotné skleníkové plyny vyprodukované motorom lietadla.

Vplyv na ozónovú vrstvu

Lietadlá vplývajú nielen na klimatické zmeny, ale aj na stav ozónovej vrstvy. "Ozónová vrstva je ako filter, ktorý nás chráni pred nepriaznivým ÚV žiarením," objasňuje Jarošová. "Má škodlivé účinky pri dlhodobej expozícii. Môže sa to prejaviť napríklad poškodením očí," približuje hygienička Úradu verejného zdravotníctva Kvetoslava Koppová.

Tiež urýchľuje starnutie pokožky alebo spôsobuje rakovinu. "Má nepriaznivý vplyv na imunitný systém, zvyšuje riziko infekčných a nádorových ochorení," hovorí Koppová. V priebehu 70-tych rokov sa však začalo hovoriť o takzvanej ozónovej diere. "netreba si to predstavovať ako dieru v atmosfére, ide o výrazne tenšiu ozónovú vrstvu," vysvetľuje Jarošová. 

Nachádza sa vo výške 20 až 30 kilometrov a keby sme pozbierali všetky molekuly ozónu v tejto vrstve, mala by hrúbku do iba 3 mm. Ničia ju hlavne halóny a freóny používané v chladničkách a v sprejoch. Tie boli zakázané, diera sa začala zmenšovať. No koncom minulého roka sa opäť začala zväčšovať. Je otázne, do akej miery sa na tom podieľajú lietadlá, ktoré svojimi splodinami k jej zväčšovaniu podľa viacerých štúdií prispievajú. 

V Nemecku prijali nové opatrenia proti klimatickým zmenám, do roku 2050 Nemecko plánuje byť klimaticky neutrálnou krajinou. Viac vo videu: 

​