Záhada Antarktídy. Ľadu v jej okolí rekordne ubúda, narozdiel od Arktídy vedci nevedia prečo

WASHINGTON / Každý rok stratí Antarktída masu morského ľadu o veľkosti Francúzska. Vedci o úbytku ľadu na severnom póle vedia, na južnom póle ale objem ľadu narastal. Analýza päť rokov starého pozorovania ale ukázala, že to už nie je pravda a k masívnemu úbytku došlo aj na juhu. Experti teraz zisťujú, či išlo o jednorázový výkyv alebo to bude pokračovať.

Od roku 1979 masa ľadovcov okolo Antarktídy pravidelne narastala. Ako uvádza portál ČT24 zo zdrojov NASA, pred piatimi rokmi dosiahla ľadová plocha rekord, potom sa ale trend prudko obrátil. Vedci teraz stoja pred otázkou, či súčasný stav predstavuje iba dočasný vývoj alebo pôjde o dlhodobý trend. "Za tú dobu prišla Antarktída o viac ako dva milióny kilometrov štvorcových ľadovej pokrývky. To je o trochu viac ako rozloha Mexika," uviedla klimatologička z amerického Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku Claire Parkinson. 

Len za tri roky sa v Antarktíde rozpustil ľad, ktorý tam stál 35 rokov, v rýchlosti dokonca predbehol Arktídu. NASA sa teraz snaží nájsť vysvetlenie v záznamoch za 40 rokov satelitného monitorovania oblasti. "V prípade Arktídy panuje zhoda v tom, že za topenie tamojšieho ľadu môže otepľovanie oblasti. V Antarktíde ale za prvých 30 rokov pozorovania ľad pribúdal. Je to pre nás záhada," dodala Parkinson.

Vedci si to nevedia vysvetliť

Vedci sa snažia hľadať vysvetlenie v zmenách, ku ktorým došlo v atmosfére alebo v oceánoch. Zatiaľ sa ale nezhodli na žiadnej z teórií. Istý nie je ani budúci vývoj, od minulého roka totiž ľad opäť začal pomaly pribúdať. Oproti Arktíde bude priebeh na Antarktíde zrejme iný. Oblasti okolo severného a južného pólu sa totiž líšia aj geograficky. Zatiaľ čo severný pól leží na mori, Antarktída je pevnina obklopená ľadovcami. "Po veľkom topení z období 2014 až 2017 môže nasledovať prírastok ľadu v ďalších rokoch. Nie sme si tým istí, ale zaujímavé je, že dve obdobia veľkého topenia z roku 1970 a potom 2014 až 2017 sa nepodobajú ničomu, čo by sme zaznamenali v Arktíde," domnieva sa Claire Parkinson. 

Vedci pri hľadaní príčin, ktoré by odhalili aj budúcnosť ľadového kontinentu súperia s časom. Jeho premena by totiž mohla ovplyvniť celý svet. "V Antarktíde je toľko ľadu, že ak by sa všetok roztopil, zvýšila by sa hladina svetových oceánov o 60 metrov," varoval profesor z Kráľovskej univerzity v Londýne Martin Siegert. 

Svet pre globálne otepľovanie a zmeny klímy prichádza o veľa ľadovej plochy. 

​