Pred 50 rokmi zanechal Armstrong na Mesiaci prvé ľudské otlačky

MYS CANAVERAL / Americký astronaut Neil Armstrong bol prvým človekom, ktorý sa pred polstoročím prešiel po povrchu Mesiaca. Vtedajší skúšobný pilot bol veliteľom misie Apollo 11, ktorá odštartovala z kozmodromu na floridskom myse Canaveral 16. júla 1969 a o štyri dni neskôr pristála na povrchu prirodzenej družice Zeme. Armstrong potom urobil povestný veľký skok pre ľudstvo, no malý krok pre človeka. Asistoval mu v tom jeho kolega Buzz Aldrin.

Misiou Apollo 11 vyvrcholil program, ktorý odštartoval v máji 1961 americký prezident John F. Kennedy. Vtedy bola Amerika v šoku, vo vesmírnych pretekoch ich totiž už po druhýkrát predbehli SSSR. Najprv v októbri 1957 vypustili umelú družicu Sputnik a potom, 12. apríla 1961 Jurij Gagarin ako prvý človek obletel zemeguľu. Dobytie Mesiaca sa ale SSSR vyrovnalo. 

Let nebol bezproblémový

Zatiaľ čo Armstrong a Aldrin vystúpili na Mesiac, Collins na dvojicu čakal vo veliteľskej sekcii na orbite. Počas pristávania Orla niekoľkokrát vypovedal počítač, na povrch navyše dosadli astronauti len pár desiatok sekúnd pred tým, ako im došlo palivo, a to 25 kilometrov od plánovaného miesta pristátia.

Rozmazaný čiernobiely obrázok prvej prechádzky po povrchu Mesiaca obletel celý svet. Keď sa ku kolegovi dostal aj Aldrin, začali s dva a pol hodinovým navrtávaním mesačného povrchu, fotografovaním, zbieraním kameňov a iných vzoriek. 

"Na miestečku veľkom ako záhradka," ako povedal Armstrong si do skanfandru púšťal Novosvetskú symfóniu Antonína Dvořáka. Počas pobytu vonku, kde vďaka šestinovej gravitácii Zeme smiešne poskakovali, okrem iného vztýčili vlajku USA a telefonicky hovorili s prezidentom Richardom Nixonom. 

Návratový modul priviezol na Zem 22 kilogramov materiálu. Posádka Apolla 11 pristála 24. júla 1969 uprostred Tichého oceánu, zhruba 25 kilometrov od americkej lietadlovej lode Hornet.

Trojtýždňová karanténa

Po návrate ale trvalo ešte tri týždne, kým sa kozmonauti stretli so svojimi príbuznými. NASA totiž v obavách z možného zavlečenia mimozemskej infekcie uvalili na Armstronga, Aldrina a Collinsa prísnu karanténu. Aj prezident Nixon, ktorý ich prišiel po návrate na Zem privítať, im len zakýval z izolovaného obytného prívesu. 

Do vesmíru sa už žiadny z členov posádky Apolla 11 nepozrel. S vesmírnou skúsenosťou sa zle vysporadúval predovšetkým Aldrin, ktorý sa podľa niektorých nevedel zmieriť s tým, že bol na Mesiaci druhý a bojoval s depresiami a alkoholizmom. V posledných rokoch sa 89-ročný Aldrin venoval propagácii možného letu na Mars. 

Michael Collins v roku 1970 prijal funkciu ministra zahraničných vecí pre styk s verejnosťou, po tom strávil niekoľko rokov vo washingtonskom múzeu letectva a kozmonautiky a neskôr pracoval v niekoľkých súkromných priemyselných spoločnostiach. 

Armstrongova cesta nebola ľahká

Cesta rodáka z malej farmy v štáte Ohio do vesmíru nebola jednoduchá. V 16 rokoch, teda vo veku, kedy Američania zväčša dostávajú vodičský preukaz, už mal Armstrong prvú pilotnú licenciu a vďaka svojmu nadaniu a školskému úspechu si mohol vybrať univerzitu. Dostal síce ponuku na štúdium na slávnom Massachusettskom technickom inštitúte, no dal prednosť geograficky bližšej Purduovej univerzite v susednej Indiane. 

Aby si nemusel robiť starosti so školným, upísal sa vtedy 17-ročný Armstrong americkému námorníctvu, výmenou za štúdium sľúbil odslúžiť nejaký čas v uniforme. Po necelých dvoch rokoch ale musel štúdium prerušiť. Absolvoval 18-mesačný letecký výcvik a krátko po 20. narodeninách sa oficiálne stal pilotom námorníctva USA. 

V rovnakej dobe vypukla vojna v Kórei, v ktorej zohrali americké vojenské sily, najmä letectvo, výraznú úlohu. Počas roku aktívnej služby absolvoval Armstrong takmer 80 bojových letov a len šťastím unikol zostreleniu. Po návrate do civilu sa vrátil k štúdiu a v roku 1955 ako čerstvý držiteľ diplomu dostal miesto skúšobného pilota v organizácii NACA (predchodca NASA).

Chceli civilistu

Pilotoval viacero unikátnych strojov, vrátane prvého nadzvukového lietadla Bell X-1. Sedel aj za ovládacou pákou North American X-15 a pozrel sa na hranicu vesmíru vo výške 63 kilometrov nad zemským povrchom. Aj vďaka tomu sa ocitol v skupine pilotov plánovaného raketoplánu X-20 a po jeho zrušení sa začiatkom 60. rokov dostal medzi astronautov NASA. Do vesmíru sa po prvýkrát pozrel v marci 1966 ako veliteľ lode Gemini 8. 

Vďaka tomu, že už nebol aktívnym vojakom sa Armstrong stal jedným z najznámejších astronautov všetkých dôb. V pristávacom module Apollo 11 zvanom Eagle (Orol) sedel aj plukovník letectva Aldrin, no NASA rozhodla, že prvým človekom na Mesiaci bude civilista. "Tu je základňa Tranquiliy. Orol pristál," zaznelo 20. júla 1969 krátko po deviatej večer z Mesiaca. O štyri hodiny neskôr Armstrong zostúpil po rebríku k povrchu Mesiaca a predniesol: "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo". Potom zanechal v mesačnom prachu otlačky svojich stôp aj Aldrin a strávili v oblasti More pokoja 21 hodín a 36 minút, kým sa vydali na spiatočnú cestu.

Ostal skromný

Po návrate sa Armstrong zaradil k najznámejším ľuďom sveta, napriek tomu zostal skromný. Nevyhľadával verejné zhromaždenia, občas vystúpil na konferencii. V roku 1971 odišiel z NASA a osem rokov bol profesorom leteckej mechaniky na Cincinnatskej univerzite. Neskôr pracoval ako konzultant leteckých firiem, zapojil sa tiež do vyšetrovania explózie raketoplánu Challenger v roku 1986. Zomrel v roku 2012, krátko po 82. narodeninách.

​