Erika porazila rakovinu prsníka. Ostatným ukazuje, ako sa dá žiť s touto diagnózou

BRATISLAVA / Mladá Slovenka nielen, že porazila rakovinu prsníka, ale počas celej liečby blogovala, aby iným ukázala, že oznámenie tejto diagnózy neznamená koniec, dokonca naživo vysielala z vlastnej chemoterapie. Napísala knihu a z jej výťažku teraz pomáha iným pacientkam. Žije vo Francúzsku a priniesla šatky na hlavu mnohým slovenským pacientkam bez vlasov, ktoré si špeciálne šatky nemôžu dovoliť.

Dnes pred pol rokom, mi moja rádiologička oznámila, že mám rakovinu a dnes po pol roku som síce naďalej onkologickou pacientkou, no rakovinu už nemám. Vyrezali ju a s ňou aj časť mojej ženskosti. Dnes môžem povedať, že ten polrok bol a je jedným veľkým dobrodružstvom. (zo statusu Eriky)

"Prekonala som rakovinu prsníka pred dvoma rokmi. Myslela som si, že to bude koniec môjho života, ale ono to bolo celé tak trochu inak," uviedla v rozhovore pre TV JOJ Erika Mokrý, autorka blogu a knihy. Celé svoje, ako hovorí, dobrodružstvo popisovala a vysielala priamo z lôžka alebo učila slovenské spolubojovníčky francúzsky. Hoci je to pre každého ťažká životná skúsenosť, rozhodla sa odhaliť svoj život iným. "Ukázať tým ľuďom, že môžu žiť aj ináč. Že napriek chemoterapii môžu chodiť do práce, môžu fungovať," povedala Erika Mokrý.

Chemoterapia ju v ničom neobmedzila. "Po mojej druhej chemoterapii, ktorá bola v piatok, sme v sobotu ráno vstali a odišli sme na slovensko, kde sme za niekoľko dní zorganizovali našu svadbu a sme sa vzali," s úsmevom opisuje Erika. 

V knihe, ktorá zachytáva rok jej života hovorí, ako sa na ňu ľudia na začiatku pozerali, akoby mala na čele nálepku "Tá umrie.", ale aj to, že sa rozhodla nepátrať. "Čo mne veľmi pomohlo pri liečbe bola základná veta, a to - neklaďte si zbytočné otázky. To mi povedala moja rádiologička. A ja som sa nikdy nepýtala - Prečo ja," povedala Erika. Založila si občianske združenie a celý výťažok z knihy poputuje na nákup šatiek pre bezvlasé slovenské pacientky, ktorá cez leto hlavu chladí a cez zimu udržuje v teple. "Mne samej bolo častokrát nepríjemné vyjsť von holohlavá, bez vláskov," dodala Erika. "Sú veľkou pomocou nielen pre nás, ale v prvom rade pre naše pacientky," dodala Martina Šoltésová, hovorkyňa Národného onkologického ústavu. 

S pribúdajúcim odbytom kníh sa na oddelení rozdeľuje viac šatiek.