Film Veroniky Homolovej Tóthovej, Ruky na skle, rozplakal aj hercov, ktorí v ňom účinkovali

BRATISLAVA / Priloženie rúk na sklo pri rozlúčke je gesto, ktoré sa objavilo vo viacerých filmoch. Ten, ktorý mal po Londýne a Prahe v utorok premiéru aj v Bratislave, urobil z tohto gesta symbol osudu skutočných 669 detí. Presne toľko sa ich podarilo zachrániť tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny transportmi z bývalého Československa do Veľkej Británie. Film našej kolegyne Veroniky Homolovej Tóthovej o Wintonových deťoch vznikal tri roky.

Príbeh detí, ktoré krátko pred druhou svetovou vojnou rodičia posadili do vlakov a poslali preč z bývalého Československa, rozcítil pri svojej premiére aj tých, ktorí sa na ňom podieľali. "Ja som plakala asi po piatej sekunde, keď som uvidela svoju najmenšiu ako tam plače. Je to celkovo také, že už sa to nesmie zopakovať," uviedla Zuzana Lechmanová, mama dievčat, ktoré účinkovali vo filme. 

Sú filmy, ktoré vás donútia rozosmiať sa, rozplakať či zamyslieť sa. Film Veroniky Homolovej Tóthovej o Wintonových deťoch vyvoláva všetky tieto pocity, no a navyše pridá otázky, na ktoré ani po desiatkach rokov nikto nedokázal dať odpoveď. "Hlavne to ako sa to celé stalo? Ako na to rodičia prišli, že niekto niečo také organizuje? Ako sa im žilo ďalej v Anglicku? Koľko z nich sa vrátilo po vojne do Československa? To sú všetko nezodpovedané otázky," uviedla Veronika Homolová Tóthová. 

Väčšina z nich už nežije, mnohé z nich o svojom príbehu nechceli a nechcú hovoriť. Aj preto je film Ruky na skle tak silným dokumentom.

Veronika Homolová Tóthová je aj obľúbenou spisovateľkou. 

​