Mimoriadne hodnotné svedectvo. Vedci vedia ako vyzeral deň, keď na Zem dopadol meteorit, ktorý vyhubil dinosaurov

MEXIKO / Vedci majú záznam najhoršieho dňa v histórii Zeme - alebo aspoň najhoršieho za posledných 66 miliónov rokov. Záznam tvorí 130-metrový stĺpec hornín, ktorý vyvrtali z podložia Mexického zálivu. Ide o sedimenty, ktoré sa nahromadili, keď na planétu dopadol obrovský meteorit, a to konkrétne ten, o ktorom sa vedci domnievajú, že zapríčinil koniec éry platov a počiatok éry savcov.

Hodnotné svedectvo získal tím vedený vedcami z amerických a britských univerzít, ktorý v roku 2016 strávil niekoľko týždňov vŕtaním do pozostatkov kráteru vytvoreného pri náraze. V súčasnosti sa 200 kilometrov široký kráter nachádza pri Yucatánskom poloostrove v Mexiku, pričom najlepšie sa zachovali jeho časti v mori neďaleko pobrežia pri prístave Chicxulub. 

Viac ako 100 metrov dlhá časť zo získaného stĺpca hornín, nazývaná ako vrtné jadro, dokladá prvý deň obdobia, ktoré geológovia označujú ako kenozoikum a ďalšie prezývahú éra savcov. Skúmaný úsek je zmesou roztrieštených hornín, vedci ale vďaka ich usporiadaniu môžu priebeh osudného dňa prerozprávať.

V prvej časti jadra, ktorá je dlhá 20 metrov, prevládajú úlomky skla. Sú to horniny roztavené vysokým tlakom a teplotami, ktoré sú typické pri náraze meteoritu, ktoré sa v prvých sekundách až minútach po dopade rozliali po novo vytvorenom povrchu krátera. Sklo vo vrtnom jadre potom vystriedajú úlomky roztavených hornín, ide o výsledok explózií spôsobených vodou, ktorá horninu rýchlo schladila. Oblasť dopadu vtedy pokrývalo plytké more, ktoré pri náraze ustúpilo, ale skoro sa opäť vlialo späť a pri kontakte so žeravou horninou spustilo prudkú reakciu. K podobnému javu dochádza, keď láva zo sopky tečie do mora. 

Táto fáza trvala od prvých minút až hodinu. Voda sa ale do kráteru stále vlievala, pokiaľ ho celý nenaplnila, čo dokladá 80 až 90 metrov dlhá sekcia vrtného jadra zloženého z naplavenín. 

Potom nasledovala vlna cunami. Všetky sedimenty v poslednej časti získanej vzorky sú vychýlené na rovnakú stranu a ich usporiadanie naznačuje, že na nich pôsobila obrovská sila. Vedci uvádzajú, že dopad meteoritu vyvolal vlnobytie, ktoré zasiahla pobrežie vzdialené stovky kilometrov od kráteru. Vlny sa najskôr pohybovali od miesta nárazu, potom sa ale voda vrátila a priniesla ďalšie naplaveniny, ktoré vedci našli v hornej časti vrtného jadra. "Stále sme v prvom dni. Cunami sa pohybujú rovnako rýchlo ako tryskové lietadlo, 24 hodín je dosť času na to, aby sa vlny odplavili a zase odrazili späť," uviedol profesor Sean Gulick z Texaskej univerzity v Austine. 

Vedecký tím ale vo vrtnom jadre nenašiel síru. Jej neprítomnosť ich ale prekvapila, pretože meteorit narazil do morského dna, ktoré je z tretiny až z polovice tvorené minerálmi, ktoré obsahujú tento prvok. Síra sa musela dostať do ovzdušia, čo podporuje rozšírenú teóriu o príčinách skazy dinosaurov. Ak by sa tak veľké množstvo síry vyparilo do atmosféry, dramaticky by to ochladil zem a zhoršili by sa životné podmienky pre veľké množstvo rastlín i živočíchov. "Spustili sme globálny klimatický model, pri ktorom sme do atmosféry vypustili iba 100 gigaton síry, čo Zem ochladilo o 25 stupňov na 15 rokov - na väčšine planéty boli teploty pod bodom mrazu. Umiernený odhad pritom predpokladá, že sa do atmosféry vtedy dostalo 325 gigaton síry. To je omnoho viac ak by ste získali z akýchkoľvek sopiek. Výbuch typu Anak Krakatoa tiež môžu ochladiť klímu na niekoľko rokov," uviedol Gulick, ktorý zistenia svojho tímu publikoval v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Pozostatky po dinosauroch sa objavujú takmer po celej Zemi. Pozrite si archívnu reportáž.

​