Mladé vedkyne vytvorili baktérie, ktoré požierajú plasty. Odborníci sú ale skeptickí

BRATISLAVA / Zo všetkých strán počúvame, ako plasty ničia našu planétu. Nádejou sú dve mladé kanadské vedkyne, ktoré už roky pracujú na vývoji geneticky modifikovaných baktérií. Mohli by rozložiť plasty na organické zlúčeniny. Na prvý pohľad senzačná správa však odborníkov nenadchla. Podľa nich ľudia budú v takom prípade devastovať prostredie plastmi ešte viac než doteraz. Budú sa totiž spoliehať na to, že baktérie všetko rozložia. Riešenie podľa nich treba hľadať inde.

Aké by to bolo fajn, keby sa už plastové fľaše nepovaľovali v prírode, lebo by ich rozložili špeciálne baktérie napríklad na oxid uhličitý a vodu. Niečo také sa darí dvojici Kanaďaniek Jeanny Yao a Mirande Wang, ktoré už niekoľko rokov vyvíjajú pomocou genetickej manipulácie baktérie schopné premieňať plasty na organické zlúčeniny. S nimi si už potom príroda vie poradiť. Slovenský expert na vývoj biologicky rozložiteľných plastov je však k vynálezu skeptický. "Mali sme tu pred dvomi alebo tromi rokmi larvy hmyzu, ktoré požierajú plast a dnes je o tom ticho," uviedol výskumník bioplastov na Slovenskej technickej univerzite Pavel Alexy.

Podobne sú na tom baktérie objavené na dne mora, ktoré tiež rozkladajú plast. Profesor Alexy pred niekoľkými rokmi predstavil patent svojho výskumného tímu - biologicky rozložiteľný plast v morskej vode. Nemyslí si však, že by to vyriešilo celý problém. "Riešenie plastov nebude jediné riešenie, ktoré urobí všetku prácu, tých riešení bude viac," dodal Alexy.

Ukazuje sa, že pokiaľ ide o jednorazové plasty a najmä PET-fľaše, vývoj rozložiteľných plastov, baktérií, červíkov, nie je práve najlepšou cestou. "Nevyriešime ten problém tým, že ich budeme zahadzovať bezbreho," tvrdí Alexy. Veľryby alebo iné živočíchy v prírode budú hynúť rovnako pri rozložiteľných, ako aj nerozložiteľných plastoch. "Problém plastov nie je v plastoch, ale je to problém ľudí," dodal Alexy. Zálohovanie PET-fliaš sa ukazuje zatiaľ ako najefektívnejšie riešenie, ktoré ochráni lesy, rieky a možno aj moria pred plastovými fľašami.  "Aj naďalej budeme separovať, triediť a recyklovať," tvrdí vedec.

Či budú fľaše použité opakovane alebo ako surovina, či budú biologicky rozložiteľné baktériami, červami a použité ako kompost, je vec druhoradá. Platí to aj na projekt kanadských výskumníčok. "Je predčasné hovoriť či majú v rukách svetový unikát a budú vedieť riešiť tú ekologickú situáciu," pochybuje Alexy.

Pozrite si archívnu reportáž.

​