Základná škola vychovala až piatich olympionikov. Takouto unikátnou formou zvečnili ich športové úspechy

KOMÁRNO / Je to unikát. Päť olympijských medailistov z jednej základnej školy, a to v Komárne. Slovenský olympijský výbor po prvýkrát špeciálnou formou zvečnil ich športové úspechy. Komárňanskí rýchlostní kanoisti síce už vyrástli z drobných školákov na statných chlapov, no teraz sa opäť vrátili do základnej školy. Zaspomínali na spoločné šibalstvá a úsmevné zážitky.

"Dúfam, že pribudne čo najmenej žuvačiek a radšej viac pohnútok ísť športovať," poznamenal Juraj Bača. 

Päť tabuliek s menami a úspechmi olympijských medailistov odhalili ich deti vo vestibule základnej školy v Komárne. Piati rýchlostní kajakári: Juraj Bača, Richard a Michal Riszdorferovci, Juraj Tarr a Erik Vlček totiž drali školské lavice práve na Pohraničnej ulici.

"Je to výborný pocit, moje dve deti už nespali v noci, lebo tak sa tešili, že otec príde do školy nejaké plakety odhaľovať," skonštatoval Richard Riszdorfer. 

"Je to unikátne, nielen v rámci Slovenska, ale aj v okolitých krajinách sa máloktorá škola môže pochváliť takýmto unikátnym javom," potvrdil prezident Slovenského olympijského výboru Anton Siekel. 

Päť olympijských medailistov z jedinej základnej školy a z toho istého klubu určite nie je náhoda. Všetci piati okrem osvojovania si písania a čítania tu začínali so športom – k rýchlostnej kanoistike sa dopracovali postupne.

"Títo chlapci mali všetky predpoklady na to, aby tieto výsledky dosiahli, samozrejme treba mať aj trošku šťastia," myslí si bývalý tréner rýchlostných kanoistov Tibor Soós. 

Nemali ešte desať, keď začali s tréningom na Váhu. Dnes má každý z nich na konte desiatky medailí z vrcholových podujatí. "Naposledy som takto neviem kedy sedel v školskej lavici," pousmial sa Michal Riszdorfer. 

"Prvýkrát sme rozbili okno, prvýkrát si vyryla niečo do lavice a podobné veci, prvá jednotka, naozaj ma to posunulo tým správnym smerom," zhodnotil Erik Vlček. 

"Aj po hlave bolo v tom čase, občas, keď človek lieta po chodbe nezaškodí, boli sme správne usmernení a padlo to na úrodnú pôdu," priznal Bača. "Mne sa furt zlomilo atramentové pero, keď som trocha viac hodil tašku, tak všetko bolo od toho, ešte aj desiata," spomína Juraj Tarr. 

"V živote ma nenapadlo, že tu raz budem mať takúto pamätnú tabuľu, chodia sem aj moje dve dcéry, o to je to pre mňa vzácnejšie," potvrdil Vlček. 

"Každý z nás vie, že šport vzniká v rodinách a na školách je to taký morálny odkaz a úcta a rešpekt práve pred týmito športovými legendami," uzavrel Siekel. 

Z Košíc pešky do Lúrd za chudobných. Už o niekoľko dní vyrazí nezvyčajná karavána: 

​