Za otepľovanie arktickej oblasti môže ubúdanie ľadu a snehu

BRATISLAVA / Strata snehovej a ľadovej pokrývky v arktickej oblasti je hlavným dôvodom zníženia schopnosti povrchu odrážať teplo. Doteraz si vedci mysleli, že príčinou sú najmä sadze, ktorých je v oblasti čoraz menej, no otepľovanie stále pokračuje. Schopnosť odrážať žiarenie od povrchu sa nazýva albedo.

Arktický región sa od 80. rokov minulého storočia oteplil až trojnásobne viac v porovnaní so svetovým priemerom, informuje BBC. Podľa novej štúdie za to môže práve zníženie albedo efektu.

Sneh a ľad odrážajú slnečné svetlo, čo zabraňuje otepľovaniu povrchu. Tmavší povrch absorbuje viac tepla, čo zapríčiňuje otepľovanie v spomínanej oblasti a ďalšie topenie snehu a ľadu.

To má za následok zosilnenie cyklu otepľovania, fenoménu, ktorý sa nazýva polárne zosilnenie.

Použili satelitné zábery 

Tím vedcov zo Spojených štátov amerických použil satelitné dáta siahajúce do 80. rokov 20. storočia a určil tak mieru albedo efektu, ku ktorému prispievajú rovnakou mierou ľad na mori, sneh, ktorý sa na ňom nachádza, a ľad na pevnine.

Niektorí vedci sa domnievajú, že sadze zohrávajú dôležitú úlohu v redukcii albedo efektu. Hailong Wang z Pacific Northwest National Laboratory uviedol, že sa pokúsili o "kvantifikáciu tohto vplyvu".

"Absorbovanie sadzí snehom a ľadom má minimálny dopad na redukciu albedo efektu," dodal.

Zrážky sú početnejšie, no snehu je málo 

Štúdia ukázala, že počas jarí a liet medzi rokmi 1982 a 2014 došlo počas jednej dekády k redukcii albedo efektu na povrchu v arktickej oblasti o 1,25 až 1,51 percenta.

Otepľovanie viedlo aj k početnejším zrážkam v oblasti, no nie k sneženiu, ale k dažďu. "Čoraz menej sneží, čo má za následok približne 30-percentné zníženie snehovej pokrývky," objasnil Wang.

Naša planéta sa nachádza v stave klimatickej núdze. Môže dôjsť k zrúteniu ekosystémov a viaceré územia sa stanú neobývateľnými, varujú vedci: 

​