Koncentrácie skleníkových plynov opäť lámu rekordy, a to aj a napriek záväzkom z parížskej dohody
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Najväčšími znečisťovateľmi sú Čína a USA. Obe krajiny spolu vyprodukujú takmer polovicu celosvetových emisií.
BRATISLAVA / Koncentrácie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov v atmosfére dosiahli v roku 2018 nové rekordy. Nárast koncentrácie CO2 bol pritom podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) tesne nad priemerom za uplynulé desaťročie. Nadpriemerne stúpli aj koncentrácie ďalších skleníkových plynov, ako sú metán alebo oxid dusný.
S použitím údajov z monitorovacích staníc v Arktíde a po celom svete vedci konštatovali, že v roku 2018 dosiahli koncentrácie CO2 hodnotu 407,8 častíc na milión (ppm), pričom rok predtým to bolo 405,5 ppm, informuje spravodajský portál BBC.
Tento nárast bol podľa nich z pohľadu uplynulého desaťročia nadpriemerný a koncentrácia CO2 predstavuje 147% hodnoty z predindustriálneho obdobia v roku 1750.
Metán je podľa WMO momentálne na úrovni 259% hodnoty z predindustriálneho obdobia, pričom asi 40% jeho emisií pochádza z prírodných zdrojov a ľudské aktivity prispievajú ďalšími 60 percentami. Koncentrácia oxidu dusného, ktorý pochádza z prírodných aj ľudských zdrojov, je na úrovni 123% hodnoty z roku 1750.
Vedcov pritom znepokojuje celkový potenciál stúpajúcich koncentrácií týchto plynov otepliť zemskú klímu, takzvané radiačné pôsobenie, ktoré sa od roku 1990 zvýšilo o 43% a nejaví známky, že by sa malo zastaviť.
"Nič nenaznačuje spomalenie (nárastu, pozn. red) a už vôbec nie pokles koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére, napriek všetkým záväzkom z parížskej dohody," konštatoval generálny tajomník WMO Petteri Taalas s tým, že tieto záväzky treba zmeniť na činy.
"Stojí za to pripomenúť, že naposledy boli na Zemi porovnateľné koncentrácie CO2 pred troma až piatimi miliónmi rokov. Teplota bola vtedy vyššia o 2 - 3 stupne a hladina mora bola vyššia o 10 - 20 metrov ako teraz," uzavrel.
V Európskom parlamente zaznievajú tvrdé slová: Slovensko a ďalšie krajiny by mali vyhlásiť stav klimatickej núdze: