Grónske ľadovce sa topia podľa najhoršieho scenára. Takto ovplyvnia Slovensko

BRATISLAVA / Grónske ľadovce sa topia podľa najhoršieho možného scenára. Vyplýva to z novej štúdie, podľa ktorej ľadovce z Grónska a Antarktídy, zdvihli hladinu oceánov od roku 1992 už o takmer dva centimetre. Možno vám to neznie ako katastrofický scenár a zrejme si hovoríte že dva morské centimetre pre Slovensko neznamenajú už vôbec nič. Opak je ale pravdou.

"Keď sa tie dva centimetre, pomaličky rozmenia na drobné veci, čo všetko to ovplyvňuje, tak potom sa už nebude zdať, že sa nič nedeje. Podľa medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu, ktorý ako prvý prišiel s tým, že je to takto hrozné, tak podľa výstupov z klimatických modelov sa zisťuje, že tie stúpajúce centimetre pomaličky zaplavujú viac a viac pobreží krajín, ktoré ležia pri mori, napríklad Chorvátsko, Taliansko, krajiny Beneluxu, ale napríklad aj Britské ostrovy, alebo Škandinávia. Tým, že ukrajujú z pobrežia, tak ukrajujú z pôdy, na ktorej sa dá niečo dopestovať, alebo kde ľudia žijú. Vyplýva z toho zároveň aj to, že pôdy, na ktorej sa môže ľudstvo uživiť, je stále menej. Ľudia, ktorí žijú pri pobreží si musia hľadať iné útočisko, aj so svojou rodinou, aby ich stúpajúce more neohrozovalo," informuje Miriam Jarošová z relácie Najlepšie počasie. 

Katastrofický scenár pre obyvateľov

Predpoklady podľa novej štúdie sú takisto katastrofické. Ak by do konca storočia stúpla hladina mora o štyridsať centimetrov, tak by to znamenalo, pre takmer tri miliardy ľudí, hľadanie si nového miesta na usadenie.

"To už budú takzvaní klimatickí utečenci, o ktorých teraz ešte veľmi neradi hovoríme. To sú všetko ľudia, ktorých vyháňajú z domova, práve prebiehajúce zmeny v podnebí. Viac ako 70 percent sladkej vody je uložených v ľadovcoch, a keď sa táto sladká voda dostane topením do morskej vody, tak sa ohrozí jej kvalita, jej salinita povedané jednoducho a ohrozia sa všetky morské živočíchy, ktoré sú tam naučené žiť. Ako prvé pôjdu napríklad koraly, koralový útes pri Austrálii má veľké problémy a veľká časť z neho je už na pokraji vyhynutia. Celý ten reťazec živočíchov, ktoré žijú v mori, bude narušený a zase bude menej rýb, a zase bude menej toho, čo my ľudia budeme potrebovať.

Podľa slov meteorologičky a klimatologičky Miriam Jarošovej sa topenie ľadovcov celkom zastaviť nedá, pretože keby sme si aj teraz povedali, že už nič nevypustíme do atmosféry-  žiaden oxid uhličitý, žiaden metán nič, tak by trvalo viac ako 100 rokov, kým by sa to vrátilo do hodnôt, aké boli na začiatku 80. rokov minulého storočia. 

Príklad aj na Slovensku

Klimatické zmeny úzko súvisia aj s podnebím na Slovensku. Teplejšia atmosféra absorbuje viac vodnej pary. Všetky zrážky, ktoré prichádzajú na povrch Zeme sú výdatnejšie a opäť môžu napáchať viac škody. Pri pohľade späť do minulosti, o pár mesiacov, boli na území Slovenska búrky najzúrivejšie. Pri jednej búrkovej situácii spadlo až 70 milimetrov zrážok.

Klimatický systém je napojený tak, že čo spadne do mora niekde v Grónsku, sa v konečnom dôsledku prenesie ďalšími procesmi aj do počasia na Slovensku v podobe intenzívnych búrok a nárazových lejakov.  

"V správach sme mohli veľmi často vidieť dedinku Pichne. Myslím si, že aj toto je hrozba topiacich sa ľadovcov," vyjadrila sa Miriam Jarošová. Trikrát v priebehu týždňa vytopilo dedinku v sninskom okrese. Extrémne prívalové dažde pustošili obec viackrát do dňa. "To bolo niečo strašné, voda sa valila, to bol moment," opísal obyvateľ Pichní.

​