Syndróm vyhorenia sa netýka už len tridsaťročných ľudí, ale aj oveľa mladších

BRATISLAVA / Syndróm vyhorenia bol donedávna spájaný hlavne s vysoko postavenými manažérmi s veľkým pracovným tempom, lenže vyhorieť môžu aj mladí 30-roční ľudia s bežnou prácou.

Vyhorenie je stále moderný termín, ktorý by sme si nemali mýliť s bežným stresom alebo s únavou, či lenivosťou. Jedná sa o celkovú stratu záujmu za stáleho vyčerpania. "Leniví môžete byť na jednu vec, ale všetky ostatné činnosti vás budú baviť. Ak vyhoríte v práci, dokonca na materskej dovolenke alebo pri činnosti, ktorá je gro vášho zamestnania, tak tá strata energie sa týka všetkých oblastí života, čiže tú energiu nebudete mať ani v práci, ani doma ale ani na záľuby. "Môžete sa cítiť po rôznych stránkach, fyzickej aj kognitívnej vyčerpaní, môžete mať pocity, že to čo robíte nemá zmysel," tvrdí klinická psychologička a psychoterapeutka Mgr. Monika Farkašová.

V súčasnosti to už nie je problém len 30-ročných ľudí, ale aj oveľa mladších. "Môže sa to týkať kohokoľvek, napríklad mamičiek na rodičovskej dovolenke, môže to byť akýkoľvek zamestnanec, ktorý pracuje dlhodobo ale hlavne ide o to, že nemá uspokojivý svoj sociálny a osobný život alebo ten pohľad a spôsob, ako sa vysporadúva so stresom," dodala Farkašová.

Na výskyt syndrómu vyhorenia u jednotlivca vplýva mnoho faktorov. "Patrí sem osobnosť jedinca, aké máte predispozície, ako zaobchádzate so sebou a so svojimi zdrojmi, ako viete povedať nie a dávať si hranice, a samozrejme náplň a zmysel práce. Môžu na to vplývať pocity ohrozenia, napríklad dnešní zdravotníci, tí ktorí pracujú v covid zónach," vysvetľuje Farkašová.

Liečba klienta po diagnostikovaní syndrómu vyhorenia môže zahrňovať okrem psychoterapie aj predpísanie medikácie od psychiatrov. "Niekedy pošlem pacienta k psychiatrovi, ktorý môže predpísať medikáciu a v psychoterapii pracujem na zdrojoch. Zdroje pre psychológov znamená všetko to, čo vás napĺňa, čiže to čo vás baví. My potrebujeme pracovať na tom, čo vás podporí. Podľa stupňa vyhorenia alebo problému, niekedy stačí, že sa naučí vnímať svoje pocity. Dovolí si prežívať napríklad hnev a na základe toho si ustanoví nejakú hranicu voči kolegyniam a podobne," tvrdí Farkašová. 

Hovorí sa, že takýto človek býva agresívny. "Agresivita je už len prejav, hnev cíťte ale ten prejav, toho hnevu už môžete korigovať,"  hovorí Farkašová. Psychológovia klientom nenastavujú životný režim od rána do večera ale zameriavajú sa na takzvané zdroje. "Hľadám klientovi jeho zdroje, niekedy prídeme na to, že niečo rád robil v minulosti, je to taký náhľad na život, na to ako sa vysporadúva so stresom, akým spôsobom žijem. Ide o to, ako chceme život prežiť, nie len pracovať," vysvetľuje Farkašová. Na záver dodáva že dĺžka liečby je individuálna u každého klienta, pričom jedno sedenie trvá 50 minút.