Vedci chcú postaviť čiernu skrinku Zeme. V prípade globálnej katastrofy zanechá údaje o stave planéty

BRATISLAVA / Počas pandémie svet chvíľu nevnímal naliehavosť riešenia klimatických hrozieb. Uspokojoval aj fakt, že produkcia oxidu uhličitého začala prudko klesať. Ako sa teraz ukazuje, bola to predčasná radosť. Krivka skleníkových plynov opäť stúpa, stúpajú aj hladiny morí a pribúdajú vysušené územia. Austrálski vedci chcú preto postaviť čiernu skrinku Zeme. V prípade globálnej katastrofy zanechá údaje o tom, ako sme sa k nej dopracovali.

Celosvetová produkcia CO2 za polstoročie neustále rastie zhruba pod 30-stupňovým uhlom. Najväčší prepad mala na začiatku pandémie, ale dnes je už naspäť. Krivka celosvetovej produkcie oxidu uhličitého už tomto čase už zrejme pokračuje v trende roku 2019. Podobné to bolo aj so záujmom o tému životného prostredia. Počas pandémie bola zatlačená do úzadia, ale nezmenšilo to jej vážnosť. "Najvážnejším ohrozením tento rok zostáva aj naďalej klimatická kríza," povedal europoslanec Martin Hojsík. 

V jej dôsledku aj napriek pandémii dochádzalo k materiálnym škodám, stratám na zdraví a ľudských životoch, taktiež vymierali ďalšie druhy živočíchov a rastlín. "Aj obrovské množstvo plastového a toxického odpadu, v ktorom sa topíme," uviedol Hojsík. Akoby to nestačilo, vážnym problémom začína byť už aj vesmír nad nami. "Tesne nad Zemou máme veľa satelitov - vytvárame populáciu kozmického odpadu," povedal astrofyzik Jiří Šilha. Na obežnej dráhe ich poletuje v tejto chvíli okolo desať tisíc ton. Kusy kovov, plastov a farieb postupne zvetrávajú, lámu sa a drobia na mikročiastočky. Časť z nich zhorí v atmosfére a premieňa sa na nebezpečné látky. "Vzniká oxid hlinitý, ktorý je nebezpečný kvôli skleníkovému efektu... mohol by reagovať s ozónom a spôsobiť jeho rozpad," povedal Šilha. 

V tejto chvíli nie je jasné, čo to urobí, nemáme s tým skúsenosť. Kozmický odpad ale aj naďalej zhromažďujeme. "Predpokladáme, že do atmosféry bude prenikať najbližšie roky zhruba 2 tony denne," uviedol Šilha. Prognózy globálneho vývoja životného prostredia nie sú potešujúce. "Veda ukazuje ako sa trhá ľadovec od Antarktídy, hladina morí sa zdvihne a ľudia prídu o svoje domovy... stojíme na prahu veľkej katastrofy," povedal Hojsík.

V tejto situácii ako výkrik do tmy vyznieva nápad austrálskych vedcov a marketérov vybudovať pre našu Zem tzv. čiernu skrinku pre prípad globálnej katastrofy. Podobne ako v lietadlách, jej úlohou bude zaznamenávanie klimatických údajov, z ktorých bude možné v budúcnosti vyčítať, ako ku katastrofe došlo. Pôjde o špeciálny objekt, asi 10-metrový monolit, ktorý bude umiestnený na ostrovnom štáte Tasmánia v Austrálii. "Moja nádej je, že čierna skrinka nám raz povie, že sme stáli na pokraji priepasti, ale dokázali sme urobiť ten krok správnym smerom, preč od priepasti," uviedol Hojsík.