PREHĽAD: Vyznáte sa v jedovatých hubách? Týmto sa rozhodne vyhýbajte

SLOVENSKO / Každoročne počas leta a jesene zaznamenáva Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) zvýšený počet prípadov otráv spôsobených konzumáciou húb. Zber húb je obľúbenou aktivitou počas prázdnin, avšak odborníci upozorňujú, že huby môžu byť ťažko stráviteľné, najmä pre deti a starších ľudí. Prinášame vám prehľad tých, na ktoré si treba dávať obzvlášť pozor.

Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) každoročne v letných a jesenných mesiacoch eviduje desiatky prípadov otráv spôsobených konzumáciou húb. Tento nárast súvisí s obdobím dovoleniek a prázdnin, kedy mnoho ľudí trávi čas v prírode zbieraním húb, ktoré sú obľúbenou súčasťou jedálnička kvôli ich nízkokalorickým vlastnostiam.

Pre koho môžu byť ťažko stráviteľné?

Huby však môžu byť ťažko stráviteľné, najmä pre deti, starších ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ale aj osoby s citlivejším tráviacim systémom. Dôvodom je obsah nestráviteľného polysacharidu chitínu. Odborníci preto neodporúčajú podávať huby deťom, a to najmä tým mladším, pretože ich tráviaci systém je na tieto látky menej pripravený.

Prečítajte si tiež

S mobilom do lesa: Dokážu aplikácie nahradiť skúsenosti hubárov?

"Pri ochutnávaní surových plodníc a konzumácii šalátov zo surových húb môže nastať ľahká otrava, aj keď išlo o jedlé huby. Huby surové, zle skladované alebo nedostatočne tepelne upravené, vyvolávajú tráviace ťažkosti. Hríb satanský je jedovatý len za surova, po tepelnej úprave (minimálne po 30-minútovom varení) je jedlý," ozrejmuje NTIC.

Problémom však nemusia byť iba jedovaté huby

Aj jedlé huby môžu za určitých podmienok spôsobiť zdravotné problémy. Medzi rizikové faktory patrí kombinácia konzumácie húb s alkoholom (napr. v prípade hnojníka atramentového), nesprávne skladovanie, nedostatočná tepelná úprava alebo príliš vysoký obsah tuku pri varení.

​Oveľa nebezpečnejšie sú však tzv. „pravé“ otravy spôsobené jedovatými hubami, ktoré môžu byť pre nepozorných či neskúsených hubárov ľahko zameniteľné s jedlými druhmi.

Opatrní buďte hlavne pri deťoch

Rodičia by mali byť obzvlášť opatrní pri malých deťoch, ktoré môžu zo zvedavosti ochutnať jedovaté huby. Dôležité je rozpoznávať nielen bežné jedlé druhy húb, ale aj jedovaté dvojníky. Mnohé povery, ako napríklad tá, že strieborná lyžička zčernie pri styku s jedovatou hubou, sú nepravdivé.

Prečítajte si tiež

Lesy plné húb, aj životu nebezpečnej munície z vojny

​Odborníci upozorňujú, že deťom mladším ako 10 rokov by sa huby nemali podávať vôbec. Je dôležité, aby každý hubár zbieral iba tie huby, ktoré dôkladne pozná, a vyvaroval sa akýmkoľvek experimentom, ktoré môžu ohroziť zdravie nielen jeho, ale aj jeho detí.

Pri akomkoľvek podozrení na otravu hubami je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc

Čím skôr sa dostanete k lekárovi, tým rýchlejšie vám môžu poskytnúť odbornú starostlivosť, čím sa zvyšuje šanca na záchranu života. Je veľmi dôležité priniesť so sebou zvyšky nespracovaných húb, jedlo z húb alebo zvratky, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii huby spôsobujúcej otravu, čo je zásadné pre správnu liečbu.

Napríklad muchotrávka zelená obsahuje toxíny, ako je amanitín, ktorý závažne poškodzuje pečeňové bunky. Starší ľudia a deti sú na tento toxín obzvlášť citliví.

Tieto jedovaté huby sú najčastejšie:

Muchotrávka zelená

Rastie od júla do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch, najmä v nižších a teplejších oblastiach, kde je často hojná. Je to najjedovatejšia huba v tomto regióne, ktorá spôsobuje smrteľné otravy. Každý rok si na Slovensku vyžiada niekoľko životov.

Muchotrávka zelená

TASR

Hoci je jej klobúk farebne veľmi premenlivý, pri dostatočnej pozornosti ju možno bezpečne rozoznať podľa jej špecifických znakov. Bez dobrej znalosti tejto huby by sa hubári nemali púšťať do lesa. Už deti v školách by sa mali učiť rozpoznávať muchotrávku zelenú a odlíšiť ju od iných, na pohľad podobných, no bezpečných húb, s ktorými si ju často mýlia neskúsení hubári.

Biela forma muchotrávky zelenej

NTIC

​Biela forma muchotrávky zelenej

Muchotrávku bielu a končistú – si neskúsení hubári často zamieňajú s pečiarkami, najmä s pečiarkou ovčou, ktorá je v mladosti veľmi podobná muchotrávke.

Ak nie sme skúsení hubári, odporúča sa zbierať len dospelé plodnice. Pečiarky majú na hlúbiku prsteň, ale chýba im pošva, a ich lupene sú najprv svetlé, no s dospelosťou tmavnú na čiernohnedé. Pečiarka ovčia sa dá spoznať aj podľa toho, že pri poranení klobúka žltne a má príjemnú anízovú vôňu.

Pečiarka jarabičia

NTIC

Aj keď sú mnohí ľudia vo svojich každodenných aktivitách úzkostliví a opatrní, ich nedostatok znalostí pri rozlišovaní húb môže viesť k otrave celej rodiny, pričom najviac sú postihnuté deti. Príroda pritom vybavila smrteľne jedovaté muchotrávky unikátnou kombináciou znakov, ktorú žiadna iná huba nemá.

Znaky muchotrávok

NTIC

​Spoločné charakteristiky smrteľne jedovatých muchotrávok zahŕňajú blanitú voľnú pošvu, prsteň na hlúbiku a úplne biele lupene. Ako ukazuje nákres, žiadna z uvedených jedlých húb tieto znaky nemá.

Na obrázku je znázornený rozdiel medzi muchotrávkou zelenou a jedlou plávkou, ktorá nemá prsteň ani pošvu na hlúbiku.

Rozdiel medzi muchotrávkou zelenou a jedlou plávkou

NTIC

Hríb satanský

Hríb satanský rastie od júla do septembra v svetlých listnatých lesoch, najmä pod bukmi, dubmi a hrabmi, a obľubuje teplé oblasti Európy. Tento teplomilný hríb je jedovatý, najmä ak je konzumovaný surový, no nespôsobuje smrteľné otravy.

Otrava sa prejavuje silným zvracaním, ktoré môže trvať až 6 hodín. Mladé plodnice sú vzhľadovo lákavé, zatiaľ čo staršie odpudzujú nepríjemným zápachom. V niektorých regiónoch sa po dôkladnom uvarení konzumuje, avšak jeho zber na jedlo sa neodporúča.

Hríb satanský

TASR

​Bedlička páchnuca

Rastie od júla do októbra v ihličnatých aj listnatých lesoch, ale aj na trávnatých plochách mimo lesa. Klobúk má spočiatku zvonovitý až kužeľovitý tvar, neskôr sa vyrovnáva. Je pokrytý hrdzavohnedými šupinkami na bielom vláknitom podklade, pričom najtmavšia časť sa nachádza v strede na tupom hrbole. Typická je nepríjemným zápachom.

​Bedlička páchnuca

NTIC

Muchotrávka slamovožltá

Muchotrávka slamovožltá rastie od mája do októbra v listnatých aj ihličnatých lesoch, najmä v piesočnatých pôdach, kde sa vyskytuje pomerne hojne. Je rozšírená po celom miernom pásme severnej pologule. V minulosti bola táto huba považovaná za jedlú, no skúsenosti ukázali, že je mierne jedovatá.

Muchotrávka slamovožltá

NTIC

Lúčnica kužeľovitá

Rastie v tráve alebo machu na lúkach a v presvetlených lesoch, najmä na konci leta a na jeseň. Bežne sa vyskytuje v severnom miernom pásme a na novozaložených trávnatých plochách sa Lúčnica často objavuje ako jedna z prvých húb.

Lúčnica kužeľovitá

NTIC